Paprade v záhrade

Paprade sú výtrusné rastliny zaujímavé listami. Sú veľmi rozmanité vo výške, stavbe a štruktúre listov. Mnohé upútajú aj farebným kontrastom. Hlavne druhy z Východnej Ázie majú mladé listy výrazne farebné. Niektoré sú sfarbené celú sezónu a môžu byť dokonca viacfarebné ( Athyrium iseanum „Pictum „, A. niponicum „Metalicum“, A. otophorum var. okanum).
Najväčšej popularite sa paprade tešili v záhradách vo viktoriánskej Británii. Vznikali veľké zbierky domácich i cudzokrajných papradí. V prírode vyhľadávali paprade s pozmeneným tvarom listov (mutácie), zvlášť obľúbené boli kristátne formy s hrebienkami na konci listov a lístkov. Mnohé monstrózne formy sa zachovali dodnes. Napr. u jelenieho jazyka je v kultúre viac ako 300 pomenovaných záhradných foriem.
Paprade rastú v prírode v rôznych podmienkach – niektoré na skalách, iné v lesoch, na lúkach, v močiaroch, či dokonca priamo vo vode ( tie poznajú akvaristi). Väčšine druhov vyhovuje nevysychavý humózny substrát s drenážou. Nemajú však radi premáčaný substrát. Je vhodné použiť povrchové mulčovanie kôrou, aby sme zabránili presychaniu. Väčšine druhov nevyhovuje priame a celodenné slnko. Majú radi rozptýlené svetlo – tzv. vysoký tieň zabezpečený vyššími stromami. Pri príliš hlbokom tieni môžu spomaliť rast. Vo vhodných podmienkach prakticky netrpia chorobami , či škodcami. Niektoré druhy však mimoriadne obľubujú slimáky ( Polystichum tripteron, Camptosorus rhisophyllus). Stálezelené druhy je dobre na zimu chrániť krytom z čečiny proti mrazu.
Rozmnožovanie papradí je možné generatívne – výsevom výtrusov, ktoré tvoria vo výtrusniciach na rube listov. Pre bežných záhradkárov je to spôsob trochu náročný a zdĺhavý. Preto je vhodnejší vegetatívny spôsob rozmnožovania. Druhy s plazivým podzemkom je možné jednoducho deliť. Niektoré druhy tvoria na listoch adventívne puky – bulbilky, z ktorých sa môžu vyvinúť nové rastlinky. U severoamerického pluzgiernika Cystopreris bulbifera vznikajú na celom liste a po dopade na zem tieto malé „guličky“ vytvoria korienky a listy. Rastlina tak vytvorí časom veľkú kolóniu. Niektoré záhradné
formy papraďovca Polystichum setiferum vytvárajú tiež na listoch bulbilky, ale list (alebo jeho časť) musíme položiť na rašelinový substrát do misky pod sklo alebo fóliu. Po niekoľkých týždňoch vyrastú mladé rastlinky. Po dostatočnom prekorenení opatrne prestrihneme listovú stopku a jednotlivé rastlinky vysadíme do kvetináčov. Tak môžeme z jedného listu získať aj okolo 10 rastlín.
Paprade je možné využiť v skalke – hlavne nižšie druhy ( slezinníky, woodsie, pľuzgierniky ), v hájnej časti spolu s veternicami, pečeňovníkmi alebo vo vresovišti v spoločnosti rododendrónov a ďalších vresovištných rastlín. Sortiment papradí v záhradách a záhradných centrách sa stále viac rozširuje. Naozaj teraz nie je problém zohnať pekné paprade, tak s chuťou do toho!

Milan Škulec, autor článku