ING. BEÁTA
BOTLÓOVÁ
+421 903 760 441
beata@zahrady-skalky.sk
 

Botanická záhrada Edinburg

Alpínkový skleník Edinburghskej botanickej záhrady a jej skalka

 

Táto botanická záhrada sa pýši svetoznámym aplínkovým skleníkom. Bol postavený v sedemdesiatych rokoch minulého storočia kvôli nutnosti poskytnúť skalničkám lepšie prostredie najmä v zimnom období.

Jedna strana skleníka ukazuje rôzne druhy poduškových rastlín ako dionisie a draby. Väčšinu roka vyzerajú ako mäkké, machovité rastliny, ale na jar zakvitnú neskutočným množstvom kvetov ružovej, žltej alebo fialovej farby. Keďže sú zvyknuté na suché a veterné podmienky, neznesú akúkoľvek vlhkosť na svojom lístí. V skleníku je na napodobovanie veterných procesov používaný ventilátor, rastliny sú polievané veľmi opatrne, aby sa žiadna vlhkosť nedostala k ich listom či kvetom.

Druhá strana je potom venovaná neustále sa meniacej výstave rôznych rastlín podľa výberu záhradníkov tak, aby ukázali čo možno najkrajšie kombinácie a kvety. Aj keď je táto časť známa najmä vystavovaním neobvyklých cibuľovín na jar, stojí za návštevu v ktoromkoľvek období roka. Rastliny z južnej pologule kvitnú aj počas leta, na jeseň kvitnúce rastliny vydržia v kvete aj do začiatku zimy.

 

 

Skalka

Skalka patrí medzi najstaršie na svete, jej začiatky siahajú až do roku 1860. Pôvodne bola rozdelená na množstvo menších sekcií kamennými predelmi. Až roku 1914 bola prestavaná a doplnená rastlinami, ktoré spoločne vyzerajú oveľa prirodzenejšie. Zo sveta sa postupne vracali prieskumníci a prinášali nové druhy, medzi nimi napríklad George Forrest, ktorý z Číny doniesol okrem iného Meconopsis, trpasličie rododendrony a vzácne primuly.

Dnešná podoba skalky je oveľa prirodzenejšia. Záhony sú zoradené nielen podľa geografického pôvodu, ale aj esteticky či podľa nárokov rastlín samotných. Boli vytvorené viaceré tematické záhony, ako napríklad Nový Zéland, Japonsko či Americké rastliny.

Sutinové kamenné fragmenty sú súčasťou tejto skalky už od roku 1920, kedy George Forrest na základe svojich skúseností z Číny vytvoril preslnené a dobre živené prostredie, v ktorom sa darí aj natoľko špeciálnym rastlinám ako je Androsace sarmentosa.

Voda ako element bola v skalke takmer 100 rokov, no vodný systém vedúci zo skalky do hlavného rybníka bol nedávno obnovený v záujme vytvorenia neprerušovaného prúdu a čo najprirodzenejšieho vzhľadu.

Keďže sú rybníky umelé, väčšina rastlinstva je sústredená pri brehoch. Tu sa nachádzajú močiarne Caltha palustris poskytujúce jedinečnú žltú farbu od februára do mája, fialové Lythrum salicaria ponárajúce sa do vody v letnom období či veľká Parrotia persica (endemit severného Iránu) týčiaca sa nad vodami jazier na jeseň.

 
 
Ing. Béata Botlóová
webstránka od VirtuID